Spinkaj, dieťatko!

Hádam ani nepoznám diskutovanejšiu tému po narodení bábätka ako je spánok. Na spánok sa pýta takmer každý, kto sa mamičkám prihovorí na prechádzke s bábätkom, rovnako tak každá návšteva, ktorá príde čerstvú rodinku pozrieť. Podľa spánku sa ešte stále, bohužiaľ, hodnotí, či je bábätko „dobré alebo zlé“.

Často si aj ženy, ktorým sa blíži termín pôrodu, povzdýchnu:

„Dúfam, že bude dobre spinkať!“

Jednoducho, spánok je obrovská téma a každá z nás si želá, aby práve to naše bábätko spinkalo dobre, dlho, v čase, ktorý nám čo najviac vyhovuje.

AKO TO SO SPÁNKOM NOVORODENCOV NAOZAJ JE?

Bežne sa udáva, že novorodenec prespí aj vyše 20 hodín denne. Áno, malo by to tak byť. Počula som už ale toľko príbehov, kedy novorodenec vydrží byť hore aj niekoľko hodín! A, samozrejme, väčšinu času z toho preplače. To isto dokáže poriadne rozhodiť aj tú najpokojnejšiu mamu a často to môže viesť k obrovskému vyčerpaniu. Viac o plaču bábätiek sa dozviete v tomto článku.

Rozbieha sa tak kolotoč nervozity, zvýšeného napätia u mamy aj bábätka a to všetko vedie k ďalším problémom so spánkom. Pozrime sa na to, čo taký novorodenec od nás vlastne očakáva? Je známe, že ľudské mláďa sa rodí ako veľmi nezrelé, nedovyvíjané. Nie je absolútne samostatné, potrebuje stopercentnú starostlivosť mamy. A to nielen po stránke fyzickej, ale aj tej emočnej.

Novorodenec je evolučne nastavený na to, že po pôrode zostáva na tele mamy. Očakáva, že bude mať neobmedzený prístup k prsníku a že mama bude neustále prítomná v jeho svete. Ak sa toto všetko naplní, bábätko nemá problém prespať tých vyše 20 hodín denne a zvyšok stráviť dojčením, hygienou a vzájomnou interakciou.

V ČOM TEDA MôŽE SPOČÍVAŤ PROBLÉM SO SPÁNKOM?

Jednoducho v odľúčení. Keď bábätko odložíme do postielky, často aj v inej miestnosti, s tým, že spinká, ono veľmi rýchlo vycíti, že mama nie je nablízku. Začnú sa u neho vyplavovať stresové hormóny ako adrenalín, kortizol. Jeho spánok už sa nedá označiť ako kvalitný a je veľký predpoklad, že sa zobudí oveľa skôr a s plačom.

Potom nám zaberie určitú dobu, kým ho opäť ukľudníme a môže trvať naozaj dlho, kým bábätko znovu zaspí. A postupne sa tak predĺžujú časy bdenia medzi jednotlivými fázami spánku. Bábätko začne vnímať nedostatok spánku, ale nedokáže si pomôcť.

Spánok bez mamy je pre neho príliš náročný.

Je to preto, že nemá vyvinuté vnímanie času. Nedokáže si uvedomiť, že mama o chvíľu príde. Akákoľvek naša neprítomnosť v jeho vnímaní znamená, že mama zomrela. Tak to prosto zariadila príroda. Začnú sa spúšťať rôzne podvedomé záchranné mechanizmy, jeho telo vysiela signál, že je v ohrození – pretože bez mamy nedokáže prežiť.

Ak sa tieto situácie objavujú v živote novorodenca často, vytvára sa vnútorné napätie, bábätko je v neustálom strese. To narúša spánok a samozrejme aj iné fyziologické procesy v jeho telíčku. Objavujú sa koliky, podráždenie. O tom, ako pracovať s kolikou a emočným plačom učím na kurzoch dojčenských masáží.

Niektoré bábätka doslova „vypnú“ – tzn. prestanú plakať, keď po neúspešných pokusoch volania nikto nepríde. Záchranné mechanizmy tak chránia psychiku bábätka pred prílišným utrpením. Žiaľ, často je to vyhodnotené ako „dobré bábätko“, ktoré takmer neplače a pokojne spinká. Jeho spánok však vôbec nie je výživný.

AKO SA TOMU VYHNÚŤ?

Odporúčam vrátiť sa k podstate, ktorá je evolučne nastavená. To znamená, že bábätko patrí na telo mamy, prípadne inej blízkej osoby. Do šatky, do nosiča. Hneď od narodenia. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že to nie je vôbec náročné a dá sa bežne fungovať v domácnosti. Dokonca ešte lepšie, pretože nemusíme neustále behať za budícím sa bábätkom a opätovne dojčiť, uspávať…

Bábätko na tele mamy má pokojný spánok, dojčí sa na požiadanie často ešte v polospánku a vďaka tomu opätovne zaspáva, jeho spánkové fázy sú oveľa dlhšie. Obrovské pozitívum – netrápia ho bolesti bruška! Tie totiž v naprostej väčšine prípadov vôbec nesúvisia so stravou mamičky. Je to záležitosť psychiky, emócií.

Všetky emócie, ktoré sa u bábätka objavia, si môže rovno spracovať na tele mamy – dostáva skrze mamu okamžitú odpoveď. Svet sa tak bábätku javí ako bezpečné, láskyplné miesto a toto nastavenie si nesie až do dospelosti. Naopak bábätko, ktoré je často od mamy oddelené, má predstavu o okolitom svete opačnú…

NOČNÝ SPÁNOK

Samozrejmosťou by mal byť aj spoločný nočný spánok. V podstate všetky cicavce sú nastavené na spoločné spanie. Schúlia sa jeden vedľa druhého a cítia sa bezpečne. Rovnako to máme aj my, ľudia. Dieťa spí výrazne lepšie v tesnej blízkosti s rodičmi, prípadne aj staršími súrodencami. Vtedy sa opäť vyplavujú tie správne hormóny ako oxytocín, prolaktín, serotonín…

Bábätko sa v noci v prípade dojčenia nezobudí úplne, dojčí sa opäť v polospánku. V žiadnom prípade nie je problém, ak sa bábätko uspáva na prsníku!!! Je to naprosto prirodzené. Dojčenie sa bábätku spája s blaženými pocitmi, dochádza k úplnému uvoľneniu a ono pokojne zaspinká. Aj tzv. „cuckanie“ v spánku má svoj význam, spracovávajú sa pri ňom emócie.

Samozrejme, novorodenca je potrebné aj v noci prebaľovať. To je najlepšie robiť s minimálnym svetlom a v tichosti, aby bábätko vnímalo, že je noc a všetci spia. Keď ho po prebalení uložíte vedľa seba a prípadne znova nadojčíte, pokojne zaspinká, nemá dôvod byť hore.

Malé deti by určite nemali spinkať v samostatnej miestnosti, byť by bola sebakrajšia. Žiadna výbava nenahradí blízkosť rodičov. Pre bábätko je to neprimeraný stres a pochopiteľne, ani mamička sa nevyspí, nakoľko je potrebné k bábätku vstávať.

Veľký význam má spoločné spanie aj v prevencii syndrómu náhleho úmrtia novorodencov (tzv. SIDS). Je dokázané, že bábätko, ktoré spinká v tesnej blízkosti mamy, oveľa pokojnejšie a pravidelnejšie dýcha, rovnako tak jeho srdcová činnosť je stabilizovaná.

Prečo? Pretože bábätko nie je v strese! Samozrejme sa to týka zdravých novorodencov, ktorí nemajú žiadne zdravotné problémy, ktoré by mohli vyústiť v SIDS.

Som názoru, že dieťa má spať pri rodičoch tak dlho, dokým neprejaví samo túžbu spať v detskej izbičke. Aj vtedy odporúčam spanie so starším súrodencom. Ak sa jedná o prvé dieťatko, môže byť jeho potreba spania s rodičmi dlhšia.

Rozhodne nie je pravda, že dieťatko sa tým rozmazná, alebo že ho z postele už nedostanete. Keď sa prirodzene nasýti blízkosti, samo sa začne otvárať svetu.

To samé platí aj pre celodenné nosenie bábätka. Netrvá to večne, ide v podstate o prvých niekoľko mesiacov, kedy bábätko naozaj potrebuje neustálu blízkosť pre spokojný spánok. Postupne pre neho nebude problém spinkať v postielke, najlepšie v miestnosti, kde sa aj vy zdržiavate. Vníma totiž stále vašu prítomnosť.

Otvorme preto naše srdiečka, nalaďme sa na naše novonarodené bábätko a počúvajme jeho potreby. Nie je to rozmaznávanie, je to bezpodmienečná LÁSKA.

O tom, ako uvoľniť bábätko, ako mu pomôcť spracovávať emócie a ako dávať lásku dotykom, sa môžete naučiť na mojich kurzoch dojčenských masáží.

Veľa informácií nájdete aj v eBooku zadarmo „Čaro dojčenskej masáže“.