Som žena, mama dvoch dcér a jedného syna. Práve príchodom detí sa začala úplne iná cesta môjho života. Cesta ženskosti, objavovania vnútornej sily, viery vo vlastné schopnosti, preberania zodpovednosti. Mám za sebou 3 krásne tehotenstvá a 3 rôzne pôrody.

Téma tehotenstva, pôrodu a materstva mi doslova učarovala. Prešliapala som si cestičku dlhodobého dojčenia, nosenia, spoločného spania. A neskutočne som si to užila. Po pôrode tretieho syna som sa definitívne rozhodla, že tejto téme sa chcem venovať aj profesionálne. Stala som sa dulou a lektorkou kojeneckých masáží, pretože chcem toto všetko posunúť bližšie k ženám.

Vnímam potreby žien v tomto citlivom období, rozumiem tomu, že chcú byť vypočuté, pochopené a podporené. Je pre mňa cťou podporovať ženu pri pôrode, stať sa súčasťou jej príbehu. Byť pri tom, keď sa narodí nielen dieťa, ale aj matka. S radosťou sledujem, ako žena intuitívne reaguje na potreby svojho bábätka.

Pôrod je pre mňa vyvrcholením celého toho zázraku zrodenia. Je to kontakt s najhlbším JA, kedy sa vie dostať na svetlo sveta všetko to, čo máme niekde v hĺbke našej duše zatlačené. Koľko toho vieme v priebehu pôrodného procesu získať, ale aj stratiť!

Žena je veľmi zraniteľná počas celého tehotenstva. Pokiaľ sa jej dostane dostatočnej podpory, dokáže pri pôrode nadobudnúť neobyčajnú silu, z ktorej bude čerpať v priebehu celého materstva. Tehotné ženy sú dnes často konfrontované s množstvom protichodných informácií, ktoré sa na nich hrnú zo všetkých strán.

Je tu aj silný celospoločenský tlak na to, ako by vlastne mal vyzerať pôrod. Obraz šťastnej a dokonalej mamy. Keď sa k tomu pridá kopa nevyžiadaných rád a časté vyvolávanie strachu aj zo strany zdravotníkov, zmätok v hlave je zaistený a z bludného kruhu sa ťažko dostáva von.

Všetkým týmto som si prešla aj ja. Až tretie tehotenstvo a pôrod som si dokázala doslova užiť a kedykoľvek by som si to všetko zopakovala.

Cesta k tomu, aby som začala vnímať moju vnútornú silu, bola kľukatá, plná najrôznejších vynorených strachov. Bolo potrebné vytiahnuť na povrch vlastných démonov. Rozpustiť dané strachy a nefunkčné presvedčenia. Objavovali sa témy z detstva – nie som dosť dobrá, nebudú ma mať radi, téma autorít.

Ako veľmi mladá som ani nechcela mať deti. Prežila som niekoľko povrchných vzťahov a myslela si, že takto je to v poriadku. Žiadna prílišná viazanosť, veď život si treba užiť. Môj terajší manžel bol prvý muž, ktorý mi povedal, že by si vedel predstaviť mať so mnou dieťa. Rozplakalo ma to. Niečo sa vo mne zlomilo. Mala som 25 rokov. Zrazu som vedela, že už chcem žiť ináč.

Na naše prvé dieťatko sme si však ešte počkali. Toľko vytúžené bábätko prišlo až vtedy, keď som na tom prestala lipnúť. A keď prišlo, ja ho ani nevnímala. Necítila som jeho prítomnosť. Až keď sa v 8. týždni objavila nevoľnosť, napadlo mi, že som asi tehotná.

Pôrod v slovenskej pôrodnici v roku 2010 bol pre mňa ale veľký kultúrny šok. Dovtedy sme žili v Nemecku a ja som si naivne myslela, že už sa rodí všade rovnako. Zažila som samotu, polohu na chrbte, vyviazané nohy, tlačenie na brucho. Zmocnila sa ma neskutočná panika a snáď iba zázrakom sa moja dcérka narodila normálnou cestou.

Videla som ju iba krátko, bonding sa vtedy nekonal. Priniesli ju oblečenú na chvíľu do postielky vedľa mňa. A potom ju odniesli na dlhých 6 hodín. Ten šialený pocit „bruško nikde a bábätko nikde“ nezabudnem. Nevedela som kde je, ako sa má. Keď ju priniesli, bála som sa ju aj chytiť. Ale bola taká nádherná a voňavá! Doma sme si postupne liečili rany na duši a užívali si jedna druhú.

Druhé tehotenstvo prišlo po 18-tich mesiacoch. Opäť bezproblémové tehotenstvo zatienil až falošne pozitívny výsledok genetického skríningu. Hraničná hodnota pre Downow syndróm.

Prišiel veľký strach, konzultácia v genetickej ambulancii, dlhočizné sono na vylúčenie chromozomálnej odchýľky. Odber plodovej vody som odmietla. Moja dcérka mi vysielala doslova hmatateľné správičky o tom, že všetko je v poriadku. Musela som sa naučiť veriť im. Veriť jej.

Miesto pôrodu som riešila do poslednej chvíle. Chcela som rodiť doma, ale stále vo mne bola malinká pochybnosť o tom, či je dcérka v poriadku a či náhodou nebude potrebovať po pôrode pomoc. Nakoniec som si vybrala malú pôrodnicu a týždeň po termíne porodila do vody za prítomnosti manžela a fajn personálu krásne a úplne zdravé dievčatko.

Už vtedy som uvažovala nad tým stať sa dulou, ale odkladala som to na dobu, keď mladšia dcérka podrastie. A ač som si najprv myslela, že 2 deti sú tak akurát, po čase sa objavila myšlienka na tretie bábätko. Nasledovali 2 tehotenstvá a 2 spontánne potraty. Predovšetkým ten druhý, v 10. týždni, mnou riadne zalomcoval. Žila som v tom, že mne sa toto nemôže stať.

Odchod bábätka, ktorý prebehol doma, ma silno konfrontoval so smrťou. Bolelo to neskutočne. Fyzicky viac ako 2 pôrody do kopy. A moje srdce krvácalo. Ale vedomá rozľúčka s malinkým telíčkom v plodovom vajíčku bola liečivá. Potrebovala som vnímať celý ten proces. Poďakovala som bábätku za túto skúsenosť. Bola som rada, že som nepodstúpila revíziu maternice. Nemala by som sa čoho chytiť.

O sedem mesiacov som otehotnela opäť. Po počiatočnom strachu, či aj toto babätko neodíde skôr, mi od neho prišiel jasný signál, že ono sa narodí živé a zdravé. A ja som pocítila obrovskú istotu. Opustili ma strachy. Vyšetrenia v poradni som minimalizovala, nevnímala som ich ako potrebné. Na konci som už do poradne nechodila, rušilo ma to.

Náš syn sa narodil plánovane doma, 8 dní po termíne, za tichej prítomnosti manžela a pôrodnej babice. Počas celého pôrodu som ani na chvíľu nezapochybovala, že by sa niečo mohlo stať. Vedela som, že moje telo by ma včas upozornilo, ak by niečo nebolo v poriadku. Takú dôveru som predtým ešte nezažila.

Nedá sa zabudnúť na to, aké to je, držať v náručí novonarodené bábätko, pozerať sa do jeho hlbokých očí, dovoliť mu mať toľko času, koľko potrebuje na samoprisatie. Syn bol veľmi pokojné bábätko a má veľkú dôveru v život.

Po tomto zážitku som vedela, že už zvládnem všetko na svete. Že aj v ťažkých chvíľach mi stačí vzpomenúť si na tento pôrod a viem, že mám dostatok sil na prekonanie čohokoľvek. A tiež som vedela, že tehotenstvo a pôrody budú téma, ktorej sa chcem venovať. Prihlásila som sa na kurz pre duly a stala som sa aj certifikovanou lektorkou kojeneckých masáží.

Pripravujem ženy aj páry na tehotenstvo, pôrod a šestonedelie, sprevádzam ženy pri pôrode, robím individuálne aj skupinové kurzy kojeneckých masáží. Moja práca je mojou vášňou, mojím poslaním. Snažím sa nahliadnúť do duše každej jednej ženy, s ktorou mám možnosť pracovať.

Pretože každá z nás je iná. Každá máme iné strachy, presvedčenia, predstavy. Každá z nás potrebuje podporiť v tom, čo je pre ňu v danom momente najlepšie.

Učím ženy objaviť tú svoju vnútornú silu a prevziať zodpovednosť za svoje konanie a za svoje telo. S radosťou sledujem, ako samé hľadajú tie správne riešenia, ktoré sú tie najlepšie práve pre nich a vďaka ktorým sa stávajú tými Ženami a Matkami.