Koho si vziať k pôrodu? I. časť

Dnes chcem napísať pár slov k tomu, ako si vybrať tú správnu osobu k Vášmu pôrodu. Aj keď chápem, že v momentálnej situácii máme ten výber veľmi zúžený a v konečnom dôsledku sme rady, ak s nami vôbec niekto môže ísť. Nicmenej pôrodnice sú rôzne a každá si vytvára svoje vlastné pravidlá. Čo v jednej možné nie je, v druhej sa dá bez problémov…

KOHO MôŽEM MAŤ PRI PôRODE?

Výber je na Vás. Ako prvý Vás zrejme napadne partner. No môže to byť aj iná blízka osoba – matka, sestra, priateľka,… Alebo dula. V niektorých pôrodniciach to môžu byť aj 2 osoby. Pozrieme sa na to, čo nám tá ktorá sprevádzajúca osoba môže poskytnúť.

A je vôbec potrebné či nutné niekoho pri pôrode mať? Samozrejme sa to dá zvládnuť aj bez sprevádzajúcej osoby. Chce to ale dobrú prípravu. Je totiž realitou pôrodníc, že personál na Vás nemá čas. Môžete sa v cudzom prostredí pôrodnice cítiť veľmi osamelo, ako sa to stalo mne pri prvom pôrode.

Navyše je známy fakt, že žena sa veľmi zle dostáva do svojej hĺbky, ak sa necíti bezpečne. Telo reaguje podprahovo na každý podnet okolia. Dochádza k zbytočnému vyplavovaniu adrenalínu a kortizolu a pôrod horšie postupuje.

Tomuto dokáže dobrá sprevádzajúca osoba svojou prítomnosťou zabrániť. Žena si v jej prítomnosti dovolí vytvoriť tú svoju bublinku a nerieši okolie. Osoba pri pôrode ženu nesmie hodnotiť, dobre pozná jej pôrodné želania a predstavy a plne ju rešpektuje.

Mňa veľmi oslovil tento na prvý pohľad možno drsný, no všetko hovoriaci výrok americkej pôrodnej asistentky Iny May Gaskin:

„Neberte si k pôrodu nikoho, koho by ste si so sebou nezobrali na záchod.“

Ak sprevádzajúca osoba chýba, žena intuitívne vyhľadáva spriaznenú dušu spomedzi personálu. Tá ale, ako píšem vyššie, nemá kapacitu venovať sa stopercentne iba jednej žene. Navyše nepozná ani Vás, ani Vašu predstavu o pôrode.

V tomto článku si povieme viac o partnerovi a inej blízkej osobe.

Partner

Partner pri pôrode sa už dnes berie ako štandard. Niekedy možno aj norma, takmer povinnosť. Predpokladáme, že je to naša najbližšia osoba a patrí sa, aby otec videl príchod svojho potomka na svet. Často to ženy takto odprezentujú svojim mužom a očakávajú, že s nadšením prikývnu.

A oni to väčšinou práve pod spoločenským tlakom urobia, aniž by nad tým hlbšie rozmýšľali. A potom sa niekedy stáva, že partner je pri pôrode skôr príťažou ako reálnou pomocou žene. Rozčarovanie na obidvoch stranách je na svete…

ČO UROBIŤ, ABY SA TO NESTALO?

Predpokladom úspechu je to, že partner k pôrodu naozaj chce ísť. Sám od seba. Zo svojho hlbokého presvedčenia. Nie preto, že to chce jeho žena. Nie preto, že sa to tak dnes robí.

Potom je tu akýsi fyzický predpoklad – muž, ktorý napr. neznáša pohľad na krv, asi nebude tá správna osoba k pôrodu. A pochopiteľne, muž by mal absoľvovať predpôrodnú prípravu, aby sa dobre zoznámil s pôrodným procesom.

Ide o to, aby nepanikáril pri bežnom správaní sa rodiacej ženy. Je logické, že partner Vás ľúbi a teda sa o Vás aj bojí. A keď vidí a počuje, ako sa pri pôrode prejavujete, môže to v ňom vyvolávať obavy o Vás. Pretože Vám jednoducho nevie pomôcť.

Je jasné, že sa Vám ani pomôcť nedá, pretože pôrod je proces, ktorý má svôj priebeh, no pre muža práve tá nemohúcnosť vie byť nepríjemná.

Ak partner dobre teoreticky pozná scenár pôrodu, vie si zachovať chladnú hlavu a nebude pri každom Vašom výkriku svolávať personál pôrodnice. A žena sa môže ponoriť do svojej hĺbky, spojiť sa s bábätkom a priviesť ho na svet s vedomím, že naňho čakajú pevné a milujúce ruky jeho otca.

Častým obrazom muža pri pôrode je totiž iba pohľad na muža prestrihávajúceho pupočník svojho novonarodeného potomka. To je ale už taká „zbytočnosť“ na záver. Žena potrebuje obrovskú podporu najmä v prvej dobe pôrodnej. Počas tých často nekonečných hodín otvárania sa.

Muž sa totiž musí naučiť byť iba prítomný a nechať svoju ženu, aby dala sama najavo, kedy jej je jeho pomoc príjemná a potrebná. To býva pre mužov to najťažšie. Zo svojej podstaty muži potrebujú neustálu akciu a kontrolu nad procesom. Nie je pre nich jednoduché nechať veci iba tak plynúť. To je vlastné ženám.

Pamätám sa na situáciu pri môjom treťom pôrode. Prebehol doma, bola som v bezpečnom prostredí. Muž bol síce prítomný, ale nepriamo. Zabezpečoval mi pitný režim a „úpravu prostredia“. Väčšinou bol v inej izbe.

Raz, keď prechádzal okolo mňa do kuchyne, aby mi doniesol čaj, ma z ničoho nič objal a prehlásil niečo v tom štýle: „Moc Ťa to bolí?“ Zrejme to bola reakcia na moje hlasnejšie prejavy, ktorými som si uľavovala.

Lenže ja som bola mimo tento svet. A mužovo vytrhnutie vo mne vyvolalo riadnu vlnu agresivity. Doslova som sa po ňom zahnala rukou a hlasne som vykríkla: “Nechaj ma!!!“ Sama som sa vtedy pozastavila nad silou agresie, ktorá zo mňa vyletela. V pôrodnici by sa to zrejme nestalo, myslím, že by som sa správala kontrolovanejšie. Čo je ale pri pôrode mínus.

Môj muž vtedy zareagoval dokonale. Jednoducho išiel urobiť to, čo bolo potrebné. Priniesol mi čaj a zasa odišiel. A ja som sa mohla znova ponoriť do iného sveta. Ak by si začal brániť svoje ego, pôrod by tým riadne narušil.

Pre muža je potrebné vedieť, že pôrod je o žene. Ak chce byť prítomný, treba sa na ženu naladiť. Žiadna žena určite nechce, aby sa počas pôrodu musela starať o blaho a pohodlie muža.

Je dôležité si všetko vydiskutovať vopred. Počas tehotenstva sa spolu veľa rozprávať. Ísť do hĺbky. Hovoriť o svojich strachoch. Poznávať jeden druhého. Aby ste u pôrodu fungovali ako dokonale zohratá dvojica, v ktorej každý pozná svoju úlohu. Viac sa o tom dozviete v mojom novom e-booku zdarma.

Môže to byť veľmi posilujúce a výživné pre Váš vzťah. A zároveň je to základom pre úspešné zvládnutie mužovej prítomnosti pri pôrode. O posilnení jeho otcovskej role asi ani písať nemusím.

Silný muž, ktorý dokáže stáť pri svojej žene počas pôrodu a zároveň vidí príchod svojho potomka na svet, veľmi dobre vníma svoju úlohu otca a necíti sa odstrčený bábätkom na druhú koľaj.

A čo ďalšie blízke osoby k pôrodu? Je to dobré riešenie?

Matka

Ak má žena s vlastnou mamou naozaj dobrý a dôverný vzťah, môže byť jej prítomnosť pri pôrode podporujúca a sbližujúca. Ale treba si dať pozor na nedoriešené vzťahové problémy, ktoré môžu byť na oko dávno zabudnuté, ale pri pôrode sa vedia vyplaviť a narobiť šarapatu.

Z literatúry sú mi známe prípady, kedy napr. rodiaca žena nevedela porodiť placentu, dokým neodpustila svojej mame. Placenta je totiž orgán s matkou veľmi súvisiaci.

Samozrejme i tu platí, že matka ako sprevádzajúca osoba by mala rešpektovať svoju dcéru a podporiť ju v jej predstave o pôrode, nedávať jej nevyžiadané rady a nevnucovať svoje predstavy. Niekedy si žena zvolí k pôrodu svokru a ak je ich vzťah naozaj blízky, môže byť týmto spoločným zážitkom umocnený.

Je výhoda, že tieto ženy poznajú pôrodný proces a môže sa stať, že prítomnosť pri krásnom a prirodzenom pôrode prelieči napr. ich nie príliš peknú spomienku na vlastný pôrod. Nesmie to ale byť dôvod prečo ísť so svojou dcérou/nevestou k pôrodu. Priorita je opora pre rodiacu ženu.

Obdobné platí aj pre ostatné sprevádzajúce osoby – sestru, kamarátku. Musí tu byť obojstranná dôvera. Výhodou je karmicky nezaťažený vzťah, ako tomu môže byť u vlastnej matky. Ak tieto ženy už rodili, isto dokážu byť vhodnou oporou. V opačnom prípade je vhodné absoľvovať predpôrodnú prípravu spoločne so ženou.

Plusovou hodnotou sprevádzajúcej osoby – ženy – je rovnaké naladenie, ženám je oveľa bližšie ako mužom iba pozorovať situáciu, potichučky vyčkávať. Sú prirodzene empatické, vnímavé, starostlivé.

Ako vedome prežiť tehotenstvo a pripraviť sa na pôrod? Prečítajte si môj eBook zdarma – Tehotenstvo ako šanca k objaveniu vnútornej sily.